Život Prešova
online
online
V Divadle A. Duchnoviča vsadili v novej hre na meditácie o nesmrteľnosti
20.05.2026 Prešov
Prešov, 19. mája – Inscenácia Vec Nesmrteľnosť, ktorej premiéru chystá činoherný súbor Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove na piatok 22. mája t. r., má divákovi ponúknuť impulzy k rozmýšľaniu o nesmrteľnosti, resp. o večnej mladosti. O tvorivých ambíciách realizačného tímu na čele s hosťujúcim režisérom (aj v úlohe dramaturga a scénografa) Braňom Mazúchom sa hovorilo na dnešnej tlačovej besede v sídle DAD.
Pre B. Mazúcha (nar. 1971) ide o štvrtú spoluprácu s DAD. Prv tu režíroval inscenácie Posadnutí (v roku 2016), Kráľ Ubu a Pieskovisko (v roku 2019). „V prípade najnovšieho predstavenia som sa začal kontaktovať s riaditeľom DAD Mariánom Markom vari pred tri štvrte roka a samotné skúšobné obdobie trvá sedem týždňov. Uvítal som túto ponuku. Svoj kontakt s týmto rusínskym divadlom považujem za veľmi inšpirujúci, vzrušujúci, rusínčina ma oslovuje živelnosťou, ostrosťou, baví ma pracovať v tomto jazyku,“ prezradil režisér.
Inscenácia sa opiera o predlohu Karla Čapka (1890 – 1938), českého spisovateľa, novinára, dramatika a prekladateľa, ale ako B. Mazúch naznačil, využíva pôvodinu Vec Makropulos (hra mala premiéru 21. listopadu 1922 v Prahe) len veľmi skromne. Tak ona, ako aj Mazúchova interpretácia sa zaoberá otázkou nesmrteľnosti a právom človeka predlžovať si umele život. „To je však všetko, čo spája tieto dva počiny. Aj preto je názov nášho predstavenia iný. Nedržíme sa Čapka zubami-nechtami, naším prístupom sme si rozviazali ruky. Máme veľmi jednoduchý príbeh v hre,“ povedal. Dodal, že v najnovšej tvorbe rôznych literátov sa objavila téma nesmrteľnosti. Jej „rozbor“ na javisku DAD však prebieha uplatnením hereckých cvičení, aktívnejších dialógov. Inscenácia tak vznikala ako spoločné dielo režiséra, troch účinkujúcich herečiek a dvoch hercov. „Kolektív hrá pre mňa kľúčovú úlohu. Spoločná tvorba vyzerala tak, že sme si nahrávali dialógy a potom prebiehala selekcia tých použiteľnejších,“ poznamenal. Je to koncept, ktorý podľa neho sa nedá vždy uplatniť, súvisí s témou hry, s inscenačným kolektívom a s prostredím.
Umelecká vedúca súboru herečka Ľudmila Lukačíková k tomu uviedla, že je zvedavá na reakciu publika. „Má príležitosť ochutnať v našom repertoári úplne niečo iné,“ povedala. Jarka Sisáková, ktorá je jednou z účinkujúcich, na margo atmosféry panujúcej počas skúšok sa priznala, že sa ešte na žiadnych predchádzajúcich toľko nenasmiala. Podľa nej je dôležitejšie, že inscenácia prispieva k ďalšiemu kreovaniu rusínskeho jazyka, ktorý bol kodifikovaný v polovici 90. rokov, je teda mladý a vyvíja sa. „Dostávame do neho nové slová v scénickom jazyku. Sami sebe sme učiteľmi,“ podčiarkla.
Ďalej hrajú Zdenka Kvasková (tá je aj autorkou hudobnej zložky), Iveta Fejková Fedorová, Jozef Pantlikáš a Vladimír Roháč. Kostýmy sú dielom hosťujúcej Lenky Rozsnyóovej.
DAD ako jediné profesionálne divadlo na Slovensku hrá predstavenia v rusínskom jazyku, zároveň raz ročne do svojho repertoáru zaradí aj hru v ukrajinčine. Inscenácia má originálny názov Діло вічність a do rusínčiny pôvodný text preložila Anna Kuzmiaková. Je v 80. sezóne (spolu so sezónami, ktoré divadlo absolvovalo pod názvom Ukrajinské národné divadlo v Prešove) v poradí 407. premiérou, štvrtou v tomto kalendárnom roku a poslednou v sezóne 2025/2026. Na jej realizáciu DAD dostalo dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR, zo sekcie pre rusínsku kultúru.
V Prešove, 19. mája 2026
Napísal: Jozef Jurčišin,
Pre B. Mazúcha (nar. 1971) ide o štvrtú spoluprácu s DAD. Prv tu režíroval inscenácie Posadnutí (v roku 2016), Kráľ Ubu a Pieskovisko (v roku 2019). „V prípade najnovšieho predstavenia som sa začal kontaktovať s riaditeľom DAD Mariánom Markom vari pred tri štvrte roka a samotné skúšobné obdobie trvá sedem týždňov. Uvítal som túto ponuku. Svoj kontakt s týmto rusínskym divadlom považujem za veľmi inšpirujúci, vzrušujúci, rusínčina ma oslovuje živelnosťou, ostrosťou, baví ma pracovať v tomto jazyku,“ prezradil režisér.
Inscenácia sa opiera o predlohu Karla Čapka (1890 – 1938), českého spisovateľa, novinára, dramatika a prekladateľa, ale ako B. Mazúch naznačil, využíva pôvodinu Vec Makropulos (hra mala premiéru 21. listopadu 1922 v Prahe) len veľmi skromne. Tak ona, ako aj Mazúchova interpretácia sa zaoberá otázkou nesmrteľnosti a právom človeka predlžovať si umele život. „To je však všetko, čo spája tieto dva počiny. Aj preto je názov nášho predstavenia iný. Nedržíme sa Čapka zubami-nechtami, naším prístupom sme si rozviazali ruky. Máme veľmi jednoduchý príbeh v hre,“ povedal. Dodal, že v najnovšej tvorbe rôznych literátov sa objavila téma nesmrteľnosti. Jej „rozbor“ na javisku DAD však prebieha uplatnením hereckých cvičení, aktívnejších dialógov. Inscenácia tak vznikala ako spoločné dielo režiséra, troch účinkujúcich herečiek a dvoch hercov. „Kolektív hrá pre mňa kľúčovú úlohu. Spoločná tvorba vyzerala tak, že sme si nahrávali dialógy a potom prebiehala selekcia tých použiteľnejších,“ poznamenal. Je to koncept, ktorý podľa neho sa nedá vždy uplatniť, súvisí s témou hry, s inscenačným kolektívom a s prostredím.
Umelecká vedúca súboru herečka Ľudmila Lukačíková k tomu uviedla, že je zvedavá na reakciu publika. „Má príležitosť ochutnať v našom repertoári úplne niečo iné,“ povedala. Jarka Sisáková, ktorá je jednou z účinkujúcich, na margo atmosféry panujúcej počas skúšok sa priznala, že sa ešte na žiadnych predchádzajúcich toľko nenasmiala. Podľa nej je dôležitejšie, že inscenácia prispieva k ďalšiemu kreovaniu rusínskeho jazyka, ktorý bol kodifikovaný v polovici 90. rokov, je teda mladý a vyvíja sa. „Dostávame do neho nové slová v scénickom jazyku. Sami sebe sme učiteľmi,“ podčiarkla.
Ďalej hrajú Zdenka Kvasková (tá je aj autorkou hudobnej zložky), Iveta Fejková Fedorová, Jozef Pantlikáš a Vladimír Roháč. Kostýmy sú dielom hosťujúcej Lenky Rozsnyóovej.
DAD ako jediné profesionálne divadlo na Slovensku hrá predstavenia v rusínskom jazyku, zároveň raz ročne do svojho repertoáru zaradí aj hru v ukrajinčine. Inscenácia má originálny názov Діло вічність a do rusínčiny pôvodný text preložila Anna Kuzmiaková. Je v 80. sezóne (spolu so sezónami, ktoré divadlo absolvovalo pod názvom Ukrajinské národné divadlo v Prešove) v poradí 407. premiérou, štvrtou v tomto kalendárnom roku a poslednou v sezóne 2025/2026. Na jej realizáciu DAD dostalo dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR, zo sekcie pre rusínsku kultúru.
V Prešove, 19. mája 2026
Napísal: Jozef Jurčišin,
www.ZIVOTPO.sk
